Vo voľbách skapali tri kozy


Predpokladala som a verejne prezentovala prípravu volebného podvodu odo dňa, kedy Marian Kotleba ohlásil kandidatúru na prezidenta. Už v tom čase som bola mojim zdrojom z prostredia ĽSNS upozornená, že Kotleba sa mohol tajne stretnúť s Róbertom Ficom (v Banskej Bystrici), pričom diskutovať mali o predvolebnej spolupráci.

Kotleba následne, iba o pár dní vstúpil do volieb, čím sledoval tri veci:

  1. Odstaviť od volebného súboja Štefana Harabina a dostať smeráckeho kandidáta do druhého kola s neoliberálnym kandidátom, – čo sa podarilo.
  2. Vyprezentovať ĽSNS v predvolebných debatách a zvýšiť svoje volebné šance do volieb 2020, – čo sa tiež podarilo (viď stúpajúce preferencie ĽSNS). Tiež samozrejme v europarlamentných.
  3. Podporiť smeráckeho kandidáta vo voľbách, čo sa deje momentálne, absolútne prirodzenou cestou na sieťach, kde kotlebovi regionálni poskoci, prevádzkujúci fejsbukové skupiny, masívne vyzývajú voličov ĽSNS, aby v druhom kole volili Šefčoviča.

Má to háčik. “To nedajú” a voľby vyhrá Čaputová.

Proslovenské strany so svojou voličskou základňou sú dnes “národnostnou menšinou”, čo tiež ukázali prezidentské voľby. Čaputová má od Ševčoviča navrch tým, že počet neoliberálne zameraných voličov na Slovensku je vyšší, ako počet pronárodných voličov. Šefčovič by musel zvoliť taký druh kampane do druhého kola, ktorým by značnú časť neoliberálnych voličov dostal na svoju stranu. To sa však nestane, pretože strana Smer, ktorá Šefčoviča nominovala, stojí momentálne na tenkom, politickom lade a neoliberálny volič ňou opovrhuje. Nebude pre Šefčoviča jednoduché, ak nie absolútne nemožné, dostať na svoju stranu potencionálneho voliča Čaputovej. Navyše, Čaputová je žena a má preto väčší osobnostný potenciál, stať sa prezidentkou. Ženy sú totiž celospoločensky vnímané, ako spravodlivejšie bytosti. A o väčšiu spravodlivosť, dnes neoliberálnemu voličovi ide najviac. Považuje to za zmenu.

Je tu ešte jedna dôležitá vec. Z tých 307 823 Harabinovych voličov, väčšina tento podvod odhalila, nebude voliť Šefčoviča a dajú hlas buď Čaputovej alebo nikomu, čo vlastne tiež znamená, že volia Čaputovú. Smer a Kotleba svoj plán nedomysleli a nakoniec pravdepodobne stroskotá.

Trošku odbočím a pozriem sa na vec optikou blogerskej morálky. Zachytila som na nete komentár pomerne seriózneho a hlavne nesmierne skúseného slovenského novinára z proslovenského spektra, ktorý túto stratégiu Smeru (a ĽSNS), považuje za geniálnu. Naozaj ma prekvapilo, ako, roduverná, intelektuálna vrstva voľby vníma . Ide totiž o nechutný voličský podvod storočia a výsledok bude taký, že Smer to nakoniec “nedá” a vládnuť bude Čaputová. Tento vabank, ktorý rozohral Smer s republikou Slovensko, bude mať pravdepodobne nedozierne následky.

Každý hľadá za politikou to svoje. Analyzujeme, vyhodnocujeme, podozrievame, kalkulujeme alebo kontrolujeme politikov. Niekedy však stačí hľadať príčinné následky v jednoduchosti. Nakoniec, najgeniálnejšie veci na svete, tiež plynú z jednoduchosti. Každý vie o Slovákoch povedať, že je pre nich charakteristické, ak sa riadia pravidlom: “keď mi skapala koza, susedovi nech skapú dve” ! Ale už iba málokto povie, ako sa to v realite udeje. Ono totiž, keď môjmu susedovi tie dve kozy skapú, tak je to obvykle preto, že im na druhý svet pomôžem… Je za tým skutočná povaha Slovana. Plynie z toho ponaučenie: “ak hrozí, že by som, ako vplyvná politička prišla o moc v krajine, radšej ju zničím, ako by som ju mala prenechať niekomu inému”. A presne toto je dnešná, najvýraznejšia povahová črta smerákov (pretože im ide o všetko) a stojí za vabankom, ktorý Smer s ĽSNS so Slovenskom rozohrali.

Poviete si: nakoniec “dobre”, že Fico s Kotlebom túto volebnú hru hrajú. Aspoň sa pokúsili o to, aby prezidentské kreslo nebolo opäť odovzdané neoliberálom. Ja však s týmto názorom nemôžem súhlasiť. Je krátkozraký a nekompetentný. Ono totiž, strana Smer, dnes už nieje pronárodná strana. Hrá s neoliberálnym západom hru, v ktorej proslovenskosť dávno obetovala na oltári svetovej neoliberality. A Kotleba tomu primitivizmu z vypočitavosti asistuje, – to je nepochybné. Ale proslovenskej intelektuálnej vrstve to evidentne nevadí. A malo by.

Smerákom dnes nejde o Slovensko a už vôbec nie o národné záujmy. Ak by to tak bolo, potom by sa nemohlo v realite stať, že neoliberálny tretí sektor, dostáva z našich daní, niekoľko násobne viacej peňazí, ako proslovenský tretí sektor. Považujem to spolu s ďaľšími politickými špekuláciami, za výrazné symtómy smeráckej, duševnej choroby. Je to v podstate politický gembling. Smerákom ide zásadne o udržaní sa pri moci a krajina sa stala iba nástrojom ich vlády principiálne rovnako, ako sa krajiny Európy stali nástrojom moci, Bruselskej, neoliberálnej sekty. A, že sa Európska únia s jej spôsobom nakladania s mocou a kolosálnymi volebnými podvodmi stala pre jej občanov najnebezpečnejším politickým vabankom, aký tu kedy bol, dnes nepochybuje hádam nikto, kto sa hodnotením politiky zaoberá. Stačí sa pozrieť okolo seba – všade v Európe dnes zomierajú ľudia a Európa sa mení na kontinent, kde prebieha hybridná občianska vojna. Je iba vecou času a záujmu mocných, kedy občianske nepokoje prerastú do otvorenej vojny.

Vrátim sa letmo k Harabinovi, ktorého Kotleba (z politického strachu, že príde o všetko, čo za 14 rokov zneužívania roduvernosti dosiahol), vo voľbách odpílil. Zbytočne. Harabinovi totiž o spoločenskú likvidáciu Kotlebu nikdy nešlo. Harabin nešiel do politiky s plytkými politickými pohnútkami. Chcel Slovensko sanovať na národnej báze. Možno radikálnejšie, ako je zvykom, ale taká je bohužial politická situácia. A bol jediný, komu sa to mohlo podariť, pretože nemal žiadne výrazné väzby na existujúce politické špičky a na výber politických partnerov by mal pronárodný kľúč. Narážam tým na výrazné rozdiely, ktoré medzi politikmi typu Fico, či Kotleba v porovnaní s Harabinom sú.

Skúsim to vysvetliť jednoducho. Zásadný rozdiel medzi spôsobom aplikácie moci Fica, či Kotlebu (ak by niekedy vládol) je výslednica. Nejde totiž o to, akí politici sú. Dôležité je, kam v skutočnosti posunuli svoj národ. Nádherný príklad na porovnanie je Mečiar. Nebol to žiadny dobrák, ani politický mág. Ale nesporne svoj národ protežoval a proslovenskí ľudia sa za jeho éry cítili na Slovensku doma. Vystaval republiku a my sme na ňu boli hrdí. Dnes je to (v majorite) naopak. Fica a Kotlebu majorita národa nenávidí a keby niekedy (po Ficovi) vládol Kotleba, tak by zo slovenskej roduvernosti zostalo len chabé torzo. Nechcem tým povedať, že Kotleba nemá v slovenskej politike miesto. Má. Ale ako súčasť proslovenskej národnéj scény, nie ako vodca svorky politických neandertálcov. A to je vlastne pointa dnešného príbehu. Pronárodná politika sa nerobí na zrade vlastného národa. Ono totiž, keď skapú tri kozy, nikomu to neprospeje.

Táto stratégia Smeru a Kotlebu je z hľadiska roduvernosti obrovskou chybou. Túto pokrovú hru, kde v stávke je osud Slovenska pravdepodobne prehrajú, Čaputová sa dostane do paláca a tento čas bude raz možno história opisovať, ako zánik alebo pokus o zánik Slovenskej republiky.

Boh teda žehnaj Slovensku. Katalin Tara

Reklamy

One thought on “Vo voľbách skapali tri kozy

  1. Tak toto je jeden z mála článkov, ktoré som tu prečítal (a pošpinil si tak zrak) s ktorými súhlasím. Plný súhlas s každým slovom! Len tak ďalej. 😏 Ono ako sa už neraz ukázalo, politika je najšpinavejšia vec a tak sa to dnes aj odzrkadľuje… Politika mení ľudí a to naozaj v značnej miere… Je len toľko že:
    “Vešajme pánov, páľme kaštiele!”

    Rozumný človek pochopí význam tohto už dávneho hesla.

    Ďakujem za slovo. ☺️

    Like

Komentáre sú uzavreté.