KATALIN TARA: Harabín je nepochybne najsilnejší prezidentský kandidát, ale ESET bude spočítavať volebné hlasy…


Nedalo sa nevšimnúť, aké rozhorčenie širokej verejnosti a spoločenský rozkol vyvolala anketa o najväčšieho Slováka. Rozdeľuje Slovensko od prvej chvíle. Vyjadrujú sa k nej bežní ľudia, ale hlavne politici. Urobila rozkol aj na umeleckej scéne. Marika Gombitová, ktorá sa umiesnila v prvej desiatke sa vzdala výhry už popredu. Politička Belousovová program považuje za kolosálnu hlúposť a politik Hrnko, vyzýval RTVS, aby vypustila z ankety jednu z osobností. Z ankety sú zrazu rozčarované, popredné osobnosti slovenského diania.

Čo sa to zrazu na Slovensku deje a prečo? Prečo toľko kriku okolo jednej, naoko neškodnej ankety?

Slovensku tak prináležiace heslo: „čo sme si zvolili, to máme“ sa v súvislosti s anketou o najväčšieho Slováka opäť dostalo do povedomia. Iste, každý hľadáme medzi prvými tú „svoju osobnosť“ a pokiaľ nevyhráva, sme rozčarovaní. A, že sa v prvej stovke objavili okrem slovenských velikánov hlavne súčastní zločinci a propagandistickí potrimiskári je tiež iba ozrkadlením nášho myslenia. Je teda na mieste sa pýtať: kto s tým kalkuluje?

Za tragédiu storočia však považujem, že v prvej desiatke sa objavil Sagan. Nechápte to zle. Nemám nič proti Saganovi ani športovcom celoplošne. Naopak. Niektorí športovci, napríklad slovenskí hokejisti, dokázali Slovensko zjednotiť jedným hokejovým zápasom viac, ako všetci naši politici za posledné storočie. Ale Sagan priatelia, predsa nerobí šport kvôli reprezentácii Slovenska. Robí to hlavne kvôli prachom, o čom svedčí hlavne to, že žije v Monte Carlo. Ak mu zajtra ponúknu americký dres a zaplatia mu zato 5 alebo 10 miliónov dolárov navyše, tak si ho pravdepokojne pokojne oblečie. A to z neho najväčšieho Slováka rozhodne nerobí, ani zďaleka. Ale toto predsa Slováci dobre vedia. Napriek tomu je Slovákmi velebený, ako poloboh na slovenskom nebi – viac, ako historické osobnosti a anketa to iba dokazuje. A nie je rozhodne sám, komu Slováci odovzdali svoje emócie. Tak prečo tomu tak je? A hlavne: kto to a prečo to potreboval vedieť?

V roku 2019 budú dvoje, nesmierne dôležité voľby a ak sa dnes niektorí Slováci dostali do takého „kómatu myslenia“, že sú v stave vyhlásiť za „najväčšiu Slovensku“, Rusku Kuzminovovú alebo presstitúta Kuciaka, potom hrozí, že v politických voľbách sú niektorí z nás, pravdepodobne schopní poslať do prezidentského paláca aj amerického kozmonauta Armstronga alebo ruského Gagarina a do europarlamentu sme schopní namiesto ľudí, poslať prvých psov vo vesmíre – Lajku, Belku a Strelku. Alebo tam jednoducho krátkou cestou môžeme poslať amerického diplomatického boha zo Slovenska Miroslava Lajčáka. A o to by mal na Slovensku, nepochybne záujem kadekto. Výhra najreálnejšieho ľudového kandidáta Harabína by totiž smerákom skomplikovala život oveľa výraznejšie, ako výhra Ševčoviča, či Lajčáka (pokiaľ sa rozhodnú kandidovať). A ani zďaleka nie iba smerákom, ale všetkým, kto sa zubami nechtami chce dostať k politickej moci.

Z tohto pohľadu je tiež zaujímavé, ako na anketu o najväčšieho Slováka zareagovali samotní neokoni, teda, lepšie povedané slovenskí neoliberáli, ktorí sú (iba mimochodom) o správnosti hodnôt skutočného liberalizmu informovaní nanajvýš natoľko, že sú ochotní bojovať iba za legalizáciu fajčenia marihuany. Peter Osuský (SaS) vyhlásil: „To, že si hlasujúci v ankete o najväčšieho Slováka vyberú ako č. 15 Mečiara a v prvej desiatke je zbojník, Husák a aby komunistov nebolo málo tak aj Dubček, je obraz krajiny, v ktorej vyhráva Smer sériovo voľby a Harabín je reálnym kandidátom na prezidenta… I preto treba prísť k voľbám… Každým! Lebo do ankety sme sa zrejme, usudzujúc podľa seba, nezapojili… A výsledok je varujúci!“

Takéto vyhlásenie popredného neokona, ktorý v minulosti sám (neúspešne) kandidoval za prezidenta, svedčí o kadečom. Napríklad o tom, že slovenský neoliberalizmus výrazne utrpel za posledné roky na spoločenskej hodnote. Iste, veď títo ľudia fackali ešte predčasnom aktivistov priamo na protestoch a za pár okamihov sa spoločensky pasovali do úlohy slušných ľudí. Ale hlavne o tom, že kvôli dvojo dôležitým voľbám v roku 2019, panuje medzi neokonmi panika. Výhra Harabína a ich neúčasť v europarlamente by pravdepodobne ukončila ich protinárodné ťaženie na Slovensku. Rok 2019 bude teda bezpochyby zlomový. Otázka preto znie: ako tieto dvoje voľby dopadnú? Výsledok prezidentských a europarlamentných volieb totiž výrazne ovplyvní výsledok parlamentných volieb v roku 2020.

Nech to dopadne akokoľvek, jedna vec je istá. Na víťazstvo, silného prezidentského kandidáta Harabína je treba široký, celospoločenský volebný konsenzus a ten – povedzme si pravdu, úplne, až tak veľmi v spoločnosti neexistuje. Najmä keď si uvedomíte, koľko zvučných mien kandidije alebo, že Kotleba svojou kandidatúrou rozdelil proslovenské hlasy a doteraz sa nevyjadril, či sa ich vzdá v prospech Harabína. Tiež stále existuje možnosť, že prezidentský kandidát Lajčák, sa zrazu objaví na kandidátskej listine a následne v druhom kole volieb (pravdepodobne s Harabínom). O čo teda ide Osuskému (a jemu podobným) v skutočnosti, keď v panike naháňa neoliberálnu časť obyvateľstva do volieb, ako pastier svoje stádo oviec? O Harabína a jeho výhru rozhodne nie. Pri Lajčákovi by Harabínove šance na výhru, totiž vážne poklesli. A nejde mu ani o ich kandidáta Mistríka, ktorého šance stať sa prezidentom, sú skôr zbožným želaním neoliberálov, ako reálnymi šancami.

Najskôr som si myslela, že Osuský sa obáva svojej neoliberálnej budúcnosti, pretože keby vyhral prezidentské voľby Lajčák, spájaný dlhodobo so Smerom-SD, posilnilo by to spoločenské postavenie Smeru-SD natoľko, že v následných, europarlamentných voľbách utrpia slovenskí neoliberáli silnú porážku a neoliberálnych europoslancov, ako je napr Sulík a spol, nahradia v Bruseli socialisti – ľudia typu Ľuboš Blaha, ktorý sa na kandidatúru do europarlamentu bezpochyby pripravuje. A to je presný opak toho, za čo opoziční neoliberáli, tvrdo, od volieb v roku 2016 bojujú. To však nehrozí, lebo Smer, odchodom hlavných protagonistov Kaliňáka a Fica kapituloval. Tak o čo ide v skutočnosti?

Narovinu priatelia, je až neuveriteľné, že Lajčák, ktorý má, asi ako jediný smerák, reálnu šancu vyhrať voľby, kandidatúru odmieta a na scéne sa objavil oveľa slabší kandidát Ševčovič, ktorý je síce pre neokonov prijaťelný rovnako, ako Lajčák, ale zaručenou zárukou volebného úspechu rozhodne nie je a Harabín ho môže za istých okolností hravo poraziť.

Trošku svetla do celej veci priniesol Kaliňák a Fico tým, že odchádzajú z aktívnej politiky, čo je nesporne definitívny koniec Smeru-SD na reálnej politickej scéne a symptómom statusu, že boj o moc nad Slovenskom vyhrali neokoni už dnes a parlamentné voľby 2020 to majú iba spečatiť, lebo volebný výsledok Smeru, bude naplánovaný prepadák.

Ficove vyhrážky, že (ak nebude na ústavnom súde) povedie volebnú kampaň Smeru, je nádherné politické divadlo Smeru a neoliberalistov, ktorí sa pravdepodobne na ďaľšom usporiadaní politickej a súdnej moci, budú musieť dohodnúť. Inak hrozí, že naozaj vyhrá voľby Harabín. Presviedča ma o tom hlavne Ficova suveréjna kandidatúra na predsedu ústavného súdu, ktorú (odrazu), nevyvracia, ani jeho najväčí politický odporca Kiska. Iste, Fico mimo aktívnej politiky je bezpochyby jeho celoživotný sen a zároveň jeho najväčšia nočná mora. Ale, aj keby sa nakoniec pod nátlakom dohodli, niečo mi tu, aj tak stále nehrá. Nechce sa mi jednoducho veriť, že po všetkých tých obrovských spoločenských bojoch o moc nad Slovenskom, trvajúcich už od volieb 2016, nechávajú neokoni budúcnosť prezidentského kresla “napospas” voličov. Hlavne preto mi včerajšia Harabinova obava, o reálnej hrozbe manipulácie prezidentských volieb, vyjadrená v Slobodnom vysielači príde, ako nesmierne opodstatnená. Neokoni totiž memajú reálneho kandidáta, ktorý by značne zaručoval volebný úspech a voľby sa so súčastnými kandidátmi, zdajú v očiach voliča nemanipulované, čo jednoducho, pri súčastných pomeroch v slovenskej politike nie je možné.

Podstata: Firma ESET, známa svojou náklonnosťou k prezidentovi Kiskovi, politickou angažovanosťou na celoplošnej politickej úrovni a ovládaním najbrutálnejšieho manipulačného korporátneho denníkaN je vybratá na spočítavanie volebných hlasov. Čo to v súvislosti s faktami a úvahami, uvedenými vyššie znamená? Nech je to čokoľvek, jedno je isté. Harabín potrebuje našu celoplošnú podporu, pretože ak ide o hru neokonov so Smerom, potom je Harabínova výhra jediné, čo tieto “kartelové” dohody môže prirodzene deštruovať.

Ísť voliť pravdepodobne nestačí. Urobme všetko preto, aby sa zainteresovanie ESET-u na prezidentských voľbách dostala pod absolútnu kontrolu verejnosti.

Reklamy

One thought on “KATALIN TARA: Harabín je nepochybne najsilnejší prezidentský kandidát, ale ESET bude spočítavať volebné hlasy…

Komentáre sú uzavreté.